ECB, ako inštitúcia, ktorá si uvedomuje význam životného prostredia, sa pri výrobe a dodávke bankoviek snaží o šetrné využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kvality životného prostredia a ochranu ľudského zdravia.
ECB vykonala hodnotenie vplyvu eurobankoviek na životné prostredie už v roku 2003, pričom zároveň hľadala možnosti ako svoje produkty a výrobné procesy v tomto smere zlepšiť. Vzhľadom na to, že eurobankovky sú určené na bežné používanie, boli porovnané s dvomi ďalšími bežnými produktmi a službami: osobným autom a žiarovkou s výkonom 60 W.
Hodnotenie ukázalo, že vplyv eurobankoviek na životné prostredie počas ich celého životného cyklu je rovnaký, ako keby každý občan Európy prešiel v osobnom aute jeden kilometer alebo nechal jednu 60 W žiarovku svietiť pol dňa.
Štúdia sa uskutočnila podľa medzinárodnej normy ISO 14040 ff. a bola zameraná na celý životný cyklus bankoviek – od výroby, skladovania a obehu až po ich likvidáciu na konci životnosti.
Hodnotenie vychádzalo z údajov o výrobných postupoch, ktoré poskytlo 31 dodávateľov zapojených do výroby a dodávky eurobankoviek, z konkrétnych údajov o používaných surovinách a z údajov o štandardných výrobných postupoch, ako je napríklad výroba elektrickej energie alebo doprava, ktoré väčšinou pochádzali z databázy Ecoinvent 2000. Hodnotenie bolo založené na celkovej produkcii bankoviek v roku 2003, ktorá predstavovala približne 3 mld. kusov všetkých nominálnych hodnôt s celkovou hmotnosťou približne 2 500 ton.
Späť na začiatok stránkyEurobankovky sú bezpečné: výsledky nezávislých skúšok potvrdzujú, že eurobankovky spĺňajú všetky nariadenia EÚ týkajúce sa celej škály chemických látok, ktoré eurobankovky obsahujú. Koncentrácia všetkých zistených látok sa pohybuje hlboko pod príslušnými limitmi.
Už pred ich zavedením v januári 2002 boli eurobankovky testované na možné riziká spojené s akútnou orálnou toxicitou, dráždením pokožky a genotoxicitou. Vzhľadom na to, že tieto vlastnosti bankoviek neupravuje žiadny konkrétny predpis, skúšky boli vykonané podľa normy ISO 10993 – časť 3. Výsledky potvrdili, že eurobankovky nepredstavujú žiadne z vyššie uvedených rizík.
ECB okrem toho posúdila aj všeobecné riziká pre zdravie a bezpečnosť súvisiace s výrobou a používaním eurobankoviek. Rozsiahle laboratórne analýzy reprezentatívnych vzoriek ukázali, že mnohé nebezpečné látky v eurobankovkách nie sú prítomné vôbec, resp. že ich koncentrácia je veľmi nízka a nedosahuje zákonné limity, ako napríklad limity týkajúce sa potravín alebo bežných výrobkov, ktoré prichádzajú denne do kontaktu s ľudským telom.
Od roku 2001 už Eurosystém odpovedal na viaceré otázky týkajúce sa rôznych látok (podrobné informácie sú uvedené nižšie). Vo všetkých prípadoch boli koncentrácie buď také minimálne, že nepredstavovali žiadne zdravotné riziko, alebo sa prítomnosť danej látky nezistila vôbec.
Vo februári 2002 nemecký časopis Öko-Test uverejnil článok o prítomnosti organociničitých zlúčenín v eurobankovkách v nasledujúcich koncentráciách:
TBT sa používa v mnohých výrobkoch bežnej potreby. Je to dobre známy stabilizátor plastových materiálov a vo vysokých koncentráciách sa považuje za toxický. Prípustná denná dávka (ADI) TBT na osobu je 0,25 μg na kg hmotnosti. Človek vážiaci 75 kg, aby absorboval množstvo TBT blížiace sa prípustnej dennej dávke, by preto musel po celý život denne zjesť niekoľko tisíc bankoviek. Hoci je táto hypotéza nereálna, ECB sa v roku 2002 aj napriek tomu rozhodla, že TBT zo všetkých surovín používaných na výrobu bankoviek odstráni a zabráni tak obavám z prítomnosti toxických prvkov.
V roku 2003 sa v tlači objavili správy o tom, že eurobankovky sú vytlačené na papieri, ktorý obsahuje vysoké koncentrácie vlákien z geneticky modifikovanej bavlny.
Eurobankovky sú vytlačené na papieri vyrobenom zo 100 % buničiny. Vlákna bavlny, ktoré sa pri výrobe bankoviek používajú, sú rovnaké ako vlákna používané na výrobu odevov. Všetky papierne, ktoré sa podieľajú na výrobe papiera pre eurobankovky, používajú ako surovinu bavlnený odpad. Ten nakupujú na voľnom trhu buď priamo od textilných podnikov ako odpad z priadze, od subjektov zabezpečujúcich zber odpadu alebo od sprostredkovateľov. Je preto možné, že surovina, ktorá sa používa na výrobu papiera eurobankoviek, obsahuje vlákna geneticky modifikovanej bavlny rovnako, ako aj surovina používaná na výrobu textilu.
V rámci výrobného procesu papiera eurobankoviek sa však suroviny niekoľkokrát chemicky a mechanicky upravujú a pri tejto úprave sa odstraňujú proteíny ovplyvnené genetickou modifikáciou. Boli vykonané podrobné laboratórne analýzy, ktoré ukázali, že ani papier na výrobu eurobankoviek, ani samotné eurobankovky neobsahujú žiadne zistiteľné geneticky modifikované štruktúry.
V roku 2003 jedna národná centrálna banka Eurosystému dostala otázku o možnej alergickej reakcii na kolofóniu – látku, ktorú údajne obsahujú eurobankovky. Kolofónia je látka, ktorá sa bežne používa na zlepšenie vlastností kancelárskeho a tlačového papiera. Následné laboratórne skúšky potvrdili, že kolofónia sa v eurobankovkách nenachádza.
V roku 2005 jedna národná centrálna banka Eurosystému dostala otázku týkajúcu sa možnej alergickej reakcie na p-fenyléndiamín prítomný v eurobankovkách. P-fenyléndiamín sa okrem iného používa aj ako zložka farieb na vlasy a farieb henna.
Následné laboratórne skúšky ukázali, že maximálna koncentrácia p-fenyléndiamínu v eurobankovkách je 0,182 mg/kg, t. j. 1/300 000 maximálnej koncentrácie povolenej podľa právnych predpisov EÚ, ktoré sa vzťahujú na kozmetické výrobky. Podľa odborníkov, ktorí sa k tejto otázke vyjadrili, prítomnosť takejto nízkej koncentrácie tejto látky vylučuje akýkoľvek vplyv na ľudské zdravie.
V roku 2006 dostala jedna národná centrálna banka Eurosystému otázku týkajúcu sa možnej alergickej reakcie na glutaral (glutardialdehyd), ktorý mal byť údajne prítomný v eurobankovkách. Glutardialdehyd sa používa ako dezinfekčný prostriedok a konzervačná látka s dlhodobou účinnosťou. Rozsiahle vyšetrovanie dospelo k záveru, že glutaral sa v eurobankovkách nenachádza.
V roku 2002 ECB dostala otázku týkajúcu sa možnej alergickej reakcie na sulfid nikelnatý prítomný v eurobankovkách.
Vzhľadom na chemickú štruktúru niklu a jeho derivátov je špeciálna analýza sulfidu nikelnatého veľmi obtiažna. Preto sa analyzoval „celkový obsah niklu“ a „derivátov niklu“. Celková koncentrácia zistená v neobiehajúcich bankovkách bola 2,4 mg na kg bankoviek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhadla prípustnú dennú dávku na 0,005 mg niklu na kg telesnej hmotnosti. To znamená, že osoba s hmotnosťou 75 kg by mohla zjesť viac ako sto eurobankoviek denne a množstvo prijatého niklu by bolo stále pod hranicou prijateľnej dávky.
Späť na začiatok stránkyECB v rámci ďalších opatrení na ochranu životného prostredia v súčasnosti pracuje na príprave dvoch monitorovacích systémov Eurosystému. Prvým z nich je systém riadenia ochrany životného prostredia, ktorý vychádza z normy ISO 14001 a je určený pre celý dodávateľský reťazec eurobankoviek. ECB tento systém vyvíja v spolupráci s odvetvím výroby bankoviek. Druhý systém sa bude týkať zdravotných a bezpečnostných aspektov výroby a používania eurobankoviek. Aj tento systém bude vychádzať zo všeobecne dohodnutých medzinárodných noriem. Obidva systémy by mali byť zavedené do výroby v plnom rozsahu do roku 2010.
Zavedenie týchto monitorovacích systémov je preventívnym opatrením. Zohľadňujú najnovší vývoj v oblasti ochrany životného prostredia a ochrany zdravia a pomôžu zabezpečiť, aby eurobankovky aj naďalej spĺňali všetky platné normy.
Späť na začiatok stránky
