ÚVODNÉ SLOVO

10. marca 2005 - Mesačný bulletin

Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí 3. marca 2005 rozhodla, že minimálnu akceptovateľnú úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie Eurosystému ponechá na úrovni 2,0 %. Nezmenili sa ani úrokové sadzby jednodňových refinančných obchodov a jednodňových sterilizačných obchodov, ktoré zostávajú na úrovni 3,0 %, resp. 1,0 %.

Podľa Rady guvernérov stále nič výrazne nenasvedčuje tomu, že by v eurozóne narastali inflačné tlaky, preto ponecháva kľúčové úrokové sadzby ECB nezmenené. Tieto sadzby sú na historicky nízkej úrovni a významnou mierou prispievajú k hospodárskemu oživeniu. Zároveň však stále trvajú riziká rastu cenovej hladiny v strednodobom horizonte, ktorých vývoj si zo strany Rady guvernérov aj naďalej vyžaduje zvýšenú pozornosť.

Pokiaľ ide o ekonomickú analýzu, ktorá je podkladom hodnotenia Rady guvernérov, štvrťročná miera rastu reálneho HDP v eurozóne dosiahla v poslednom štvrťroku 2004 podľa predbežného odhadu Eurostatu 0,2 %. Okrem toho došlo k úprave miery rastu reálneho HDP za tretí štvrťrok smerom nadol na 0,2 %. Tento celkový výsledok za druhú polovicu minulého roka priniesol sklamanie. Na druhej strane je však zloženie rastu dopytu v poslednom štvrťroku zdrojom určitých pozitívnych signálov ďalšieho vývoja. Zvyšovanie domáceho dopytu a predovšetkým spotreby môže byť náznakom obnovenia tempa hospodárskeho oživenia v eurozóne.

Pomalší rast reálneho HDP v druhej polovici roka 2004 môže byť len prechodným javom. Dôvodov je viacero. Pokiaľ ide o vývoj mimo eurozóny, stále výrazný rast svetového hospodárstva podporuje vývoz z eurozóny. V rámci eurozóny by investičná aktivita mala i naďalej ťažiť z veľmi výhodných podmienok financovania, vysokých ziskov a vyššej efektívnosti podnikov. Rast spotreby by mal byť podporený očakávaným vývojom reálneho disponibilného dôchodku.

Za týchto okolností Rada guvernérov očakáva, že hospodársky rast bude v rokoch 2005 a 2006 pokračovať. Tento záver je zrejmý aj z projekcií odborníkov ECB z marca 2005, podľa ktorých sa priemerný rast reálneho HDP eurozóny bude pohybovať v rozpätí od 1,2 % do 2,0 % v roku 2005 a od 1,6 % do 2,6 % v roku 2006. Tieto projekcie sú nižšie ako projekcie odborníkov Eurosystému zverejnené v decembri 2004, a to v dôsledku slabšieho hospodárskeho vývoja koncom roka 2004. Z dostupných predpovedí medzinárodných a súkromných organizácií vyplýva zhruba rovnaká predstava o budúcom vývoji.

Predpokladaný vývoj však môžu ohroziť viaceré riziká. Čo sa týka vonkajšieho prostredia, vysoké a nestále ceny ropy a dlhodobá globálna nerovnováha predstavujú riziko, ktoré by mohlo hospodársky rast spomaliť. Pokiaľ ide o otázku výmenných kurzov, Rada guvernérov potvrdzuje svoje stanovisko z obdobia prudkého rastu eura, že takéto pohyby nie sú vítané a pre hospodársky rast sú nežiaduce. V eurozóne je zdrojom neistoty vývoj spotreby, aj keď veľmi výhodné podmienky financovania a oživenie ziskovosti podnikov by mohli viesť k vyššiemu rastu investičnej aktivity, ako sa v súčasnosti predpokladá.

Pohľad na spotrebiteľské ceny ukazuje, že ročná inflácia HICP v januári 2005 výrazne klesla z decembrových 2,4 % na 1,9 %. Je to predovšetkým výsledok bázických vplyvov vývoja nepriamych daní a regulovaných cien v niektorých krajinách. Podľa predbežného odhadu Eurostatu dosiahla ročná inflácia HICP vo februári 2,0 %.

V najbližších mesiacoch sa budú ročné miery inflácie pravdepodobne pohybovať okolo 2 %. Pokiaľ ide o neskorší vývoj, zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v eurozóne narastali silnejšie inflačné tlaky. Mzdový rast je v posledných štvrťrokoch aj naďalej mierny a tento trend by mal v prostredí nevýrazného hospodárskeho rastu pokračovať.

K rovnakým záverom v marcových projekciách dospeli aj odborníci ECB. Priemerná ročná inflácia HICP by sa mala pohybovať medzi 1,6 % a 2,2 % v roku 2005 a medzi 1,0 % a 2,2 % v roku 2006. Tieto projekcie sa v porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému zverejnenými v decembri 2004 takmer nemenia a zhodujú sa i s nedávno zverejnenými predpoveďami medzinárodných a súkromných organizácií.

V tejto súvislosti však treba zohľadniť viacero rizík, ktoré by očakávaný vývoj mohli ohroziť, a to predovšetkým riziká súvisiace s budúcim vývojom cien ropy. K zvýšeniu inflácie by mohol neočakávane znova prispieť aj vývoj nepriamych daní a regulovaných cien. Naďalej je potrebné venovať pozornosť aj potenciálnemu riziku sekundárnych dopadov minulého cenového rastu na tvorbu miezd a cien v celom hospodárstve. V tomto ohľade treba pozorne sledovať vývoj dlhodobejších inflačných očakávaní.

Bližší pohľad na perspektívu cenového vývoja v strednodobom až dlhodobejšom horizonte poskytuje menová analýza. Najnovšie údaje o menovom vývoji potvrdzujú zvyšovanie tempa rastu agregátu M3 sledované od polovice roka 2004. Tento vývoj je v čoraz väčšej miere odrazom stimulujúceho vplyvu historicky nízkej úrovne úrokových mier v eurozóne. Vzhľadom na dlhodobo vysoké tempo rastu agregátu M3 v posledných rokoch je v eurozóne podstatne viac likvidity, než je potrebné na financovanie neinflačného hospodárskeho rastu. Táto skutočnosť by v strednodobom horizonte mohla predstavovať riziko pre cenovú stabilitu, a preto si vyžaduje pozornosť.

Výnimočne nízka úroveň úrokových mier zároveň ešte viac podporuje dopyt súkromného sektora po úverovom financovaní. V posledných mesiacoch sa naďalej zvyšuje miera rastu úverov poskytovaných nefinančným podnikom. Okrem toho je stále vysoký dopyt po hypotekárnych úveroch, ktorý prispieva k dynamickému rastu cien bytových nehnuteľností v niektorých častiach eurozóny.

Podľa ekonomickej analýzy sú teda inflačné tlaky v eurozóne naďalej pod kontrolou. Zároveň však existujú riziká, ktoré by mohli spôsobiť rast cenovej hladiny v strednodobom horizonte, preto je potrebné ich pozorne sledovať. Potrebu sledovať možnosť naplnenia strednodobých rizík pre cenovú stabilitu potvrdzuje aj porovnanie ekonomickej analýzy s menovou.

V oblasti rozpočtovej politiky Rada guvernérov konštatuje, že hoci aktualizované programy stability jednotlivých krajín eurozóny predpokladajú určitý pokrok v rozpočtovej konsolidácii a znižovaní nadmerného deficitu, v mnohých krajinách je potrebná ďalšia konsolidácia. Ide najmä o krajiny, ktoré nepočítajú s realizáciou dostatočne ambicióznych zmien a ku koncu programového obdobia neplánujú dosiahnuť vyrovnanú alebo prebytkovú rozpočtovú pozíciu. V niektorých prípadoch sa navyše rozpočtové ciele spoliehajú na pomerne priaznivé predpoklady hospodárskeho rastu a vychádzajú z nedostatočne definovaných opatrení.

Je potrebné, aby diskusia ohľadom Paktu stability a rastu už čoskoro dospela k presvedčivému záveru, ktorý by zaručoval rozpočtovú disciplínu. Postup pri nadmernom deficite si musí vo všetkých ohľadoch zachovať svoju dôveryhodnosť. Tento postoj je nielen nevyhnutným predpokladom makroekonomickej stability a súdržnosti eurozóny, ale aj základom dôvery a vyhliadok rastu vo všetkých členských štátoch.

V tejto súvislosti Rada guvernérov víta rozhodnutie Rady ECOFIN na základe odporúčania Európskej komisie po prvýkrát prejsť k ďalšiemu kroku postupu pri nadmernom deficite a v súlade s článkom 104 ods. 9 zmluvy vydať upozornenie Grécku. Rada guvernérov zároveň zastáva názor, že predĺžením lehoty na zníženie nadmerného deficitu z roka 2005 na rok 2006 dochádza k zásadnému obmedzeniu priestoru na interpretáciu týchto pravidiel a postupov. Je teraz nevyhnutné, aby Grécko prijalo účinné kroky na nápravu vážnej rozpočtovej nerovnováhy.

Pokiaľ ide o štrukturálny vývoj, eurozóna zaznamenáva od polovice deväťdesiatych rokov relatívne nízky rast produktivity. Analýza rozhodujúcich faktorov produktivity ukazuje, že nižší rast produktivity v eurozóne je čiastočne spojený s vyššou zamestnanosťou v dôsledku väčšieho zapojenia menej kvalifikovaných pracovných síl. Zdá sa, že dlhodobo obmedzený rast miezd a určitý pokrok v realizácii reforiem trhu práce zameraných na zvýšenie miery zapojenia sa do pracovného procesu čiastočne prispeli k intenzívnejšiemu využívaniu pracovných síl vo výrobe.

Zároveň existujú náznaky, že nižšie tempo rastu produktivity v eurozóne od polovice deväťdesiatych rokov vyplýva z nedostatočného využívania nových technológií, ktoré umožňujú dosahovať vyššiu produktivitu. Rast produktivity sa síce zvýšil v sektoroch zaoberajúcich sa výrobou informačných a komunikačných technológií a poskytovaním súvisiacich služieb, ale v mnohých ďalších hospodárskych odvetviach sa znížil. Táto skutočnosť poukazuje na štrukturálnu nepružnosť v eurozóne, ktorá znemožňuje alebo brzdí rýchle a efektívne rozširovanie nových technológií a dokonalejších výrobných postupov v celom hospodárstve.

Je preto nevyhnutné uskutočňovať štrukturálne reformy, ktoré stimulujú zavádzanie inovácií, investičnú aktivitu a produktivitu, a podporujú využívanie nových technológií umožňujúcich zvyšovanie produktivity. V tomto smere je možné rast produktivity v rámci využívania nových technológií urýchliť stimulovaním konkurencie na trhu tovarov a služieb, podporou reštrukturalizácie a rozvojom ľudského kapitálu prostredníctvom adekvátnych vzdelávacích systémov a možností ďalšieho odborného vzdelávania.