ÚVODNÉ SLOVO

8. septembra 2005 - Mesačný bulletin

Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí 1. septembra 2005 rozhodla, že minimálnu akceptovateľnú úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie Eurosystému ponechá na úrovni 2,0 %. Nezmenili sa ani úrokové sadzby jednodňových refinančných obchodov a jednodňových sterilizačných obchodov, ktoré zostávajú na úrovni 3,0 %, resp. 1,0 %.

Rada guvernérov na základe svojej pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy dospela k záveru, že nastavenie menovej politiky je vzhľadom na aktuálnu perspektívu vývoja miery inflácie v strednodobom horizonte naďalej primerané. Dlhodobo výnimočne nízka úroveň nominálnych i reálnych úrokových mier v rámci celého spektra splatností výrazne podporuje hospodársku aktivitu v eurozóne. Napriek existencii rizík rastu cenovej hladiny v súčasnosti podľa Rady guvernérov nič nesvedčí o tom, že by v eurozóne narastali výraznejšie inflačné tlaky. Napriek tomu, v neposlednom rade vzhľadom na riziko sekundárnych dopadov neustáleho rastu cien ropy, Rada guvernérov naďalej veľmi pozorne sleduje vývoj inflačných očakávaní. V súčasnosti je predovšetkým potrebné venovať pozornosť inflačným rizikám ohrozujúcim cenovú stabilitu.

Ak začneme ekonomickou analýzou, podľa posledných zverejnených údajov Eurostatu v druhom štvrťroku 2005 reálny HDP štvrťročne vzrástol o 0,3 %, pričom v prvom štvrťroku to bolo 0,4 %. Hospodárska aktivita v eurozóne teda naďalej rástla miernym tempom. Podľa celkových výsledkov najnovších prieskumov by sa hospodársky rast v druhej polovici roku 2005 mohol zlepšiť, aj keď vyššie ceny ropy naďalej nepriaznivo ovplyvňujú dopyt i dôveru.

Čo sa týka vonkajšieho prostredia, pokračujúci rast globálneho dopytu a zlepšenie cenovej konkurencieschopnosti eurozóny by mali podporiť vývoz z eurozóny. V rámci eurozóny by investičná aktivita mala ťažiť z veľmi výhodných podmienok financovania a z vysokého rastu ziskovosti a neustáleho zlepšovania efektívnosti podnikov. Rast spotreby by sa mal postupne zvyšovať a mal by zhruba zodpovedať očakávanému vývoju disponibilného dôchodku.

Tento záver sa v podstate zhoduje s projekciami odborníkov ECB zo septembra 2005. Reálny HDP eurozóny by podľa týchto projekcií v roku 2005 mal vzrásť o 1,0 % až 1,6 % a následne v roku 2006 o 1,3 % až 2,3 % (viac údajov je uvedených v boxe 7 „Makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu“). S podobným vývojom počítajú aj nedávne prognózy medzinárodných a súkromných organizácií. V porovnaní s júnovými projekciami odborníkov Eurosystému boli intervaly projekcií rastu reálneho HDP na roky 2005 a 2006 mierne upravené smerom nadol v dôsledku korekcie údajov o hospodárskom raste v prvom štvrťroku smerom nadol, ako aj vplyvu vyšších cien ropy.

Celkovo prevláda riziko, že skutočné tempo hospodárskeho rastu bude nižšie ako projektované hodnoty. Dôvodom sú vyššie ceny ropy, nízka dôvera spotrebiteľov a obavy z globálnej nerovnováhy.

Pokiaľ ide o cenový vývoj, podľa predbežného odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v auguste klesla z júlových 2,2 % na 2,1 %. V najbližších mesiacoch sa očakáva, že ročná miera inflácie HICP by sa mala pohybovať okolo súčasnej úrovne, a to predovšetkým v dôsledku aktuálneho vývoja cien ropy. Neskôr by sa podľa projekcií ECB mala priemerná ročná miera inflácie HICP pohybovať medzi 2,1 % a 2,3 % v roku 2005 a v rozpätí 1,4 % až 2,4 % v roku 2006. Posledné projekcie inflácie predstavujú podstatnú úpravu júnových projekcií odborníkov Eurosystému smerom nahor, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že ceny ropy opäť vzrástli viac, ako predtým naznačovali ceny v termínovaných obchodoch. Mzdový rast bol zároveň v posledných štvrťrokoch naďalej obmedzený. Projekcie vychádzajú z predpokladu, že vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce bude tento trend zatiaľ pokračovať. Celkovo podľa Rady guvernérov stále nič výrazne nenasvedčuje tomu, že by v eurozóne narastali inflačné tlaky.

Tento nový základný scenár vývoja inflácie ohrozujú riziká, ktoré súvisia s možným ďalším rastom cien ropy, regulovaných cien a nepriamych daní. Hlavné riziká v súvislosti s budúcim vývojom inflácie však vyplývajú z potenciálnych sekundárnych dopadov neustáleho rastu cien ropy na tvorbu miezd a cien. V tomto smere je dôležité, aby sociálni partneri k tejto otázke pristupovali aj naďalej zodpovedne. Za týchto okolností budú mzdový vývoj a inflačné očakávania naďalej veľmi pozorne sledované. Je potrebné venovať neustálu pozornosť tomu, aby dlhodobejšie inflačné očakávania v eurozóne zostali pevne ukotvené.

Z pohľadu menovej analýzy najnovšie údaje potvrdzujú výrazný menový a úverový rast zaznamenávaný už od polovice roka 2004. Hnacou silou menového rastu je dlhodobo nízka hladina úrokových sadzieb, ktorá sa odráža vo výraznom raste likvidnejších zložiek M3. Nízke úrokové sadzby podporujú aj rast úverov, pričom dopyt po úveroch stúpa plošne v celom súkromnom sektore. Rast hypotekárnych úverov zostáva veľmi výrazný. V danej situácii treba pozorne sledovať dynamiku cien na trhu s bytovými nehnuteľnosťami. Všetky spoľahlivé ukazovatele svedčia o tom, že objem likvidity v eurozóne je naďalej vysoký, čo predstavuje riziko pre cenovú stabilitu v strednodobom až dlhodobejšom horizonte.

Celkovo teda možno konštatovať, že nedávny vývoj cien ropy spôsobil zvýšenie projekcií inflácie na nasledujúci rok, aj keď strednodobé domáce inflačné tlaky v eurozóne zostávajú pod kontrolou. Po zohľadnení všetkých rizík však základný scenár vývoja inflácie ohrozuje predovšetkým proinflačné riziko. Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy s analýzou menového vývoja potvrdzuje nevyhnutnosť zvýšenej pozornosti v záujme pevného ukotvenia strednodobých inflačných očakávaní na úrovni zodpovedajúcej cenovej stabilite. Dosahovaním tohto cieľa menová politika významným spôsobom prispieva k oživeniu hospodárskeho rastu.

Rozpočtová politika k stabilite, rastu a dôvere najlepšie prispeje tak, že bude prostredníctvom ráznych a prepracovaných reformných programov riešiť pretrvávajúcu nerovnováhu. Dôsledné uplatňovanie upraveného Paktu stability a rastu by zvýšilo dôveryhodnosť plánov reforiem a podporilo očakávania dobrého stavu verejných financií a hospodárskeho rastu. Za tejto situácie je poľutovaniahodné, že tempo rozpočtovej konsolidácie zostáva príliš pomalé. Niektorým krajinám hrozí nesplnenie stanovených cieľov na nápravu nadmerných deficitov. Naviac vzhľadom na benevolentné uplatňovanie nových pravidiel paktu štáty, ktoré v nedávnej minulosti prekročili 3 % hranicu rozpočtového schodku, dostali na nápravu tejto situácie pomerne dlhý čas. Rada guvernérov preto členské štáty vyzýva, aby urýchlili svoje konsolidačné opatrenia tam, kde je to potrebné, a aby uplatňovali upravené pravidlá paktu spôsobom, ktorý túto snahu podporí a obmedzí ďalšie problémy pri plnení jeho pravidiel.

Pokiaľ ide o štrukturálne reformy, Európska komisia nedávno predložila Lisabonský program spoločenstva spolu so zoznamom opatrení na úrovni EÚ na realizáciu Lisabonskej stratégie. Tento program je zameraný na podporu informovanosti a inovácií, ktoré zvýšia rast, zatraktívnia Európu ako miesto na investície a prácu a vytvoria viac pracovných miest, ako aj kvalitnejšie pracovné miesta. Okrem iného obsahuje opatrenia na ďalšie otváranie trhov EÚ a na zjednodušenie regulačného prostredia pre podnikanie. Lisabonský program spoločenstva bude spojený so zavedením národných akčných plánov pre rast a zamestnanosť, ktoré členské štáty predložia tento rok na jeseň. Rozvoj na úrovni spoločenstva i jednotlivých členských štátov je nevyhnutným predpokladom riešenia hospodárskych úloh, pred ktorými EÚ v súčasnosti stojí.